Klasická decentralizovaná architektúra v automobile pozostáva z až 100 riadiacich jednotiek, pričom každej riadiacej jednotke je priradená definovaná funkcia: riadenie motora, airbag, ABS / ESP, nastavenie sedadiel, klimatizácia, … Každá riadiaca jednotka pracuje samostatne a komunikuje s ostatnými riadiacimi jednotkami prostredníctvom brán.  
V priebehu uplynulých desaťročí prešla decentralizovaná architektúra historickým rastom, pričom každá nová funkcia bola doplnená o ďalšiu riadiacu jednotku. Dnes však naráža na svoje limity: rastúci počet funkcií výrazne zvyšuje náklady na inštaláciu a kabeláž vo vnútri vozidla.
V doménovej architektúre sú riadiace jednotky zoskupené do rôznych funkčných oblastí. Každá doména zodpovedá za určitú oblasť vozidla, napríklad pohon, infotainment alebo bezpečnosť. Nadradené riadenie domény zabezpečuje samostatný vysokovýkonný počítač (HPC). Ten koordinuje riadiace jednotky v rámci svojej domény. V oblasti bezpečnosti by to boli napríklad riadiace jednotky pre systémy asistencie vodiča, ABS/ESP a systémy riadenia.
V porovnaní s decentralizovanou architektúrou sa vďaka menšiemu počtu zabudovaných riadiacich jednotiek znižujú náklady na kabeláž a inštaláciu. Doménová architektúra tak môže v porovnaní s decentralizovanou architektúrou efektívne prispieť k zníženiu nákladov a hmotnosti. Okrem toho je možné dodatočne integrovať ďalšie funkcie s minimálnym úsilím.
V zónovej architektúre sa štruktúrovanie neuskutočňuje na základe domén, ale podľa lokálnych zón. Tak sa napríklad v rámci jednej zóny v automobile zlučujú viaceré funkcie. V súlade s tým je možné zlučovať a spracovávať aj funkcie ako pohon a infotainment v jednom zónovom regulátore. Nadradené riadenie rôznych zónových regulátorov zabezpečuje centrálny HPC. Výhoda je zrejmá: zníženie počtu riadiacich jednotiek a ich kabeláže až o 50 percent.

Požiadavky, ktoré z toho vyplývajú pre HPC, sú veľké: predovšetkým spracovanie obrazových údajov v oblasti infotainmentu alebo kamerových systémov pre autonómne riadenie vyžaduje bezpečný vysokorýchlostný prenos dát s krátkymi latenciami. Zároveň nesmie v žiadnom prípade dôjsť k výpadku prenosu signálu – jeho spoľahlivosť musí byť zaistená kedykoľvek.  

Vysoký výkon, rýchly a predovšetkým spoľahlivý prenos dát – niekedy aj za nepriaznivých podmienok prostredia – sú teda požiadavkami, ktoré sa kladú na zabudované konektory.

„Čitateľnosť“ signálu možno znázorniť pomocou takzvaného očního diagramu. Ten udáva, či je možné prenášaný signál v prijímači jednoznačne priradiť k digitálnym stavom 1 alebo 0.

Na tento účel signál prechádza definovanou prenosovou trasou, pričom je zaznamenávaný osciloskopom, superponovaný a zobrazený. Takto je možné zobraziť všetky možné priebehy signálu „na sebe“. V teorii sú prechody logických stavov nekonečne strmé a signálne línie prebiehajú presne na sebe. V dôsledku vonkajších rušivých faktorov a vnútorného ovplyvnenia signálnych párov sa nárast signálu zplošťuje a mení sa výška amplitúdy. Vzniká tak tvar oka, ktorý dal názov tomuto diagramu.

Keďže vysokorýchlostné signály sú obzvlášť citlivé na elektromagnetické vplyvy, vyžadujú si špeciálnu ochranu signálu. Konektor môže v tomto prípade pôsobiť ako zdroj rušenia, ale aj ako jeho prijímač. Z tohto dôvodu sa odporúča ochrana signálu pomocou tienenia, aby sa citlivé signály chránili pred vonkajšími vplyvmi.
Z obrázku 4 vyplýva, že už aj malý elektrický impulz môže skresliť užitočný signál. Príjemca už nedokáže jednoznačne interpretovať digitálne stavy signálu HDMI už po krátkom impulze s napätím 0,5 kV, zatiaľ čo prenos signálu cez tienený konektor prebieha stabilne aj pri napätí 4,4 kV.

Prenos vysokorýchlostných signálov však neohrozujú len elektromagnetické vplyvy. Najmä v automobilovom priemysle sú konektory opakovane vystavené extrémnym podmienkam prostredia, ako sú vibrácie a nárazy. Aby prenos signálu prebiehal bez prerušenia aj v náročných podmienkach, musí byť konektor mimoriadne odolný. Rozhodujúcu úlohu tu zohrávajú predovšetkým konštrukcia kontaktov, kontaktný systém a technika pripojenia.