Hľadáte podrobné odborné informácie o senzoroch a kamerových systémoch?
Pre podrobné informácie si tu stiahnite našu bezplatnú odbornú štúdiu.
Board-to-Board konektor a vývoj v robotike
konektor sa vyvíjali súbežne s pokrokom v robotike, aby umožnili nové elektronické funkcie, zlepšili výkon a prenosovú rýchlosť dát a optimalizovali konfigurácie dizajnu. Článok ukazuje, ako technológia konektorov umožnila každú generáciu automatizácie a ako sa obe oblasti vyvíjali v priebehu desaťročí.
Autorka: Anne Louden, ept USA

Robot bez konektorov (konektor) je ako ľudské telo bez nervového systému. Bez týchto malých, ale kľúčových komponentov je komunikácia úplne nemožná, a to tak v rámci uzavretého robotického systému, ako aj medzi vnútorným systémom a externými systémami.
Od raných strojov, ktoré pracovali podľa jednoduchých pokynov, až po dnešné plne prepojené výrobné systémy priemyslu 4.0 – každý krok vpred v schopnostiach robotiky si vyžadoval zodpovedajúci pokrok v oblasti elektrickej konektivity. História robotiky je preto aj históriou konektivity.
Počet elektrických systémov v súčasnej robotike sa odzrkadľuje nielen v samotnom počte potrebných konektorov (konektor), ale aj v pozoruhodnej rozmanitosti požadovaných konektorov. Od robustných vysokovýkonných spojov až po vysokorýchlostné dátové a signálne spojenia – každý typ konektora sa vyberá podľa špecifických požiadaviek danej aplikácie.
Od raných strojov, ktoré pracovali podľa jednoduchých pokynov, až po dnešné plne prepojené výrobné systémy priemyslu 4.0 – každý krok vpred v schopnostiach robotiky si vyžadoval zodpovedajúci pokrok v oblasti elektrickej konektivity. História robotiky je preto aj históriou konektivity.
Počet elektrických systémov v súčasnej robotike sa odzrkadľuje nielen v samotnom počte potrebných konektorov (konektor), ale aj v pozoruhodnej rozmanitosti požadovaných konektorov. Od robustných vysokovýkonných spojov až po vysokorýchlostné dátové a signálne spojenia – každý typ konektora sa vyberá podľa špecifických požiadaviek danej aplikácie.
Prepojenie v robotike: Od mechanického pohybu k sieťovo riadenej robotike
Technologický pokrok v robotike možno zhrnúť do nasledujúcich vývojových etáp:
počnúc mechanickými pohybmi → cez elektromechanické riadenie až po programovateľnú elektroniku → až po digitálnu éru → a končiac súčasnou robotikou založenou na dátach (IoT) a senzoroch, ktorá je úplne riadená sieťou.
počnúc mechanickými pohybmi → cez elektromechanické riadenie až po programovateľnú elektroniku → až po digitálnu éru → a končiac súčasnou robotikou založenou na dátach (IoT) a senzoroch, ktorá je úplne riadená sieťou.
Senzory a kamery v moderných robotických aplikáciách
Od okrúhleho konektora po obdĺžnikový konektor pre dosky s plošnými spojmi (konektor do dosky plošných spojov)
Najstaršie priemyselné roboty z 50. a 60. rokov 20. storočia boli v podstate mechanické zariadenia, ktoré boli riadené prevažne prostredníctvom veľmi primitívnych elektronických systémov. V počiatkoch robotiky sa na vykonávanie operácií používali pevne zapojené riadiace jednotky, relé, spínače, časovače, magnetické bubny a uložené mechanické alebo elektrické pokyny namiesto softvérového riadenia, ktoré si dnes spájame s robotikou. V 60. rokoch sa v niektorých robotických systémoch objavili elektronické riadiace jednotky.
Spoločnosť Unimation vyvinula a patentovala systém „Unimate“, ktorý sa v roku 1961 začal používať na montážnych linkách spoločnosti General Motors v Trentone v New Jersey. Unimate sa považuje za prvý priemyselný robot na svete. Hoci tento systém s hydraulickým robotickým ramenom predstavoval v tej dobe špičkovú technológiu, pôvodné konštrukcie nemali žiadny programovací jazyk a boli silne závislé od ľudských zásahov.
Kruhové konektory boli v tej dobe v robotike veľmi rozšírené a našli mimoriadne široké uplatnenie aj v iných bežných rádiových a audio aplikáciách. V dôsledku potreby vyššej hustoty pinov sa tieto kruhové tvary vyvinuli do podoby obdĺžnikových konektorov do dosiek plošných spojov. Obdĺžniky bolo možné usporiadať vedľa seba, čím sa dosiahla kompaktnejšia typ. V 60. rokoch 20. storočia sa prvé obdĺžnikové konektor dostali na širší trh s elektronikou. Technológia konektorov v robotike sa vyvinula od čisto napájacieho účelu k súčasti internej komunikácie, keďže roboty sa stávali čoraz zložitejšími; najmä v nasledujúcich desaťročiach zaznamenala tento rozvoj veľký rozmach.
Spoločnosť Unimation vyvinula a patentovala systém „Unimate“, ktorý sa v roku 1961 začal používať na montážnych linkách spoločnosti General Motors v Trentone v New Jersey. Unimate sa považuje za prvý priemyselný robot na svete. Hoci tento systém s hydraulickým robotickým ramenom predstavoval v tej dobe špičkovú technológiu, pôvodné konštrukcie nemali žiadny programovací jazyk a boli silne závislé od ľudských zásahov.
Kruhové konektory boli v tej dobe v robotike veľmi rozšírené a našli mimoriadne široké uplatnenie aj v iných bežných rádiových a audio aplikáciách. V dôsledku potreby vyššej hustoty pinov sa tieto kruhové tvary vyvinuli do podoby obdĺžnikových konektorov do dosiek plošných spojov. Obdĺžniky bolo možné usporiadať vedľa seba, čím sa dosiahla kompaktnejšia typ. V 60. rokoch 20. storočia sa prvé obdĺžnikové konektor dostali na širší trh s elektronikou. Technológia konektorov v robotike sa vyvinula od čisto napájacieho účelu k súčasti internej komunikácie, keďže roboty sa stávali čoraz zložitejšími; najmä v nasledujúcich desaťročiach zaznamenala tento rozvoj veľký rozmach.

Prvé verzie obdĺžnikových konektorov DIN 41612-konektor pre dosky s plošnými spojmi a backplane, z ktorých sa niektoré varianty aktívne používajú dodnes, sa na trhu objavili po prvýkrát koncom 60. rokov 20. storočia. Formálna štandardizácia rodiny backplane-rodina konektorov ako DIN 41612 s rozteč 2,54 mm prebehla v 70. rokoch.
Elektromechanické riadiace jednotky pre programovateľné riadiace jednotky
V 70. a 80. rokoch 20. storočia sa robotika vyvinula od základnej elektroniky k zložitým mechanickým systémom. Keďže počítačový hardvér sa stal čoraz bežnejším a cenovo dostupnejším, toto obdobie znamenalo začiatok programovateľného softvéru, mikroprocesorov a rannej integrácie senzorov do robotiky, vrátane raných technológií merania vzdialenosti pomocou lidaru a ultrazvuku. Vďaka týmto novým technológiám mohli systémy vykonávať výpočty a spúšťať zložitejšie programy bez toho, aby boli úplne závislé od elektromechanických riadiacich systémov.
V týchto desaťročiach došlo tiež k novým vývojom a vylepšeniam v oblasti elektronického návrhu motorov, enkodérov, riadiacich jednotiek, senzorov, bezpečnostných systémov, periférnych zariadení a mnohých ďalších komponentov. Množstvo týchto vylepšení viedlo k drastickému nárastu počtu potrebných elektrických spojení v robotických systémoch. Výrobcovia konektorov na to reagovali vývojom kompaktnejších, odolných voči vibráciám konektor, ktoré dokázali podporovať väčší počet kontaktov.
Robotika sa teraz vo veľkom rozsahu dostala do výrobných liniek, keďže automatizácia sa rýchlo stala bežnou priemyselnou technológiou. Elektrické spojenia museli zabezpečiť nepretržitú prevádzku a zároveň nájsť spôsoby, ako zabrániť „presluch“ alebo nežiaducim rušeniam signálu spôsobeným rastúcim počtom susedných elektrických komponentov. integrita signálu sa stala stredobodom záujmu pri navrhovaní layoutu DPS. Zemniace plochy na doskách s plošnými spojmi sa stali štandardnou praxou, keď sa v priebehu 80. rokov 20. storočia etablovala výroba viacvrstvových dosiek s plošnými spojmi so štyrmi alebo viac vrstvami. Aby sa zabránilo tomu, že elektromagnetické rušenie (EMI) ovplyvní prevádzku zariadení, vyvinulo sa tienenie konektorov od jednoduchých kovových puzdier až po pokročilé uzemňovacie systémy, ktoré konektor úplne obklopovali.
V týchto desaťročiach došlo tiež k novým vývojom a vylepšeniam v oblasti elektronického návrhu motorov, enkodérov, riadiacich jednotiek, senzorov, bezpečnostných systémov, periférnych zariadení a mnohých ďalších komponentov. Množstvo týchto vylepšení viedlo k drastickému nárastu počtu potrebných elektrických spojení v robotických systémoch. Výrobcovia konektorov na to reagovali vývojom kompaktnejších, odolných voči vibráciám konektor, ktoré dokázali podporovať väčší počet kontaktov.
Robotika sa teraz vo veľkom rozsahu dostala do výrobných liniek, keďže automatizácia sa rýchlo stala bežnou priemyselnou technológiou. Elektrické spojenia museli zabezpečiť nepretržitú prevádzku a zároveň nájsť spôsoby, ako zabrániť „presluch“ alebo nežiaducim rušeniam signálu spôsobeným rastúcim počtom susedných elektrických komponentov. integrita signálu sa stala stredobodom záujmu pri navrhovaní layoutu DPS. Zemniace plochy na doskách s plošnými spojmi sa stali štandardnou praxou, keď sa v priebehu 80. rokov 20. storočia etablovala výroba viacvrstvových dosiek s plošnými spojmi so štyrmi alebo viac vrstvami. Aby sa zabránilo tomu, že elektromagnetické rušenie (EMI) ovplyvní prevádzku zariadení, vyvinulo sa tienenie konektorov od jednoduchých kovových puzdier až po pokročilé uzemňovacie systémy, ktoré konektor úplne obklopovali.
Robotika vstupuje do digitálnej éry
V 90. rokoch a na začiatku 21. storočia sa roboty vyvinuli z jednotlivcov, ktorí fungovali izolovane, na súčasti väčších priemyselných sietí. Vylepšenia v priemyselnom ethernete umožnili komunikáciu v reálnom čase medzi všetkými robotmi v rámci výrobného systému, ktoré sú všetky plne programovateľné a dajú sa ovládať prostredníctvom centralizovaného softvéru.
Rozmanitosť pripojovacích možností potrebných pre robotické systémy prudko vzrástla, keď sa do robotiky začali premietať nové technologické pokroky. Mnohé komponenty výrobnej linky – od systémov spracovania obrazu cez kamery, senzory, dopravníky a zariadenia na meranie kvality až po triediace systémy a ďalšie zariadenia – sa mohli stať súčasťou jedinej siete. Každý komponent si naďalej zachoval svoje vlastné individuálne elektrické požiadavky, pričom komunikácia medzi jednotlivými komponentmi v rámci systému prebiehala plynule.
Rozmanitosť pripojovacích možností potrebných pre robotické systémy prudko vzrástla, keď sa do robotiky začali premietať nové technologické pokroky. Mnohé komponenty výrobnej linky – od systémov spracovania obrazu cez kamery, senzory, dopravníky a zariadenia na meranie kvality až po triediace systémy a ďalšie zariadenia – sa mohli stať súčasťou jedinej siete. Každý komponent si naďalej zachoval svoje vlastné individuálne elektrické požiadavky, pričom komunikácia medzi jednotlivými komponentmi v rámci systému prebiehala plynule.
Tieto komplexné požiadavky na priemyselné siete opäť viedli k potrebe vyšších komunikačných rýchlostí a postavili konštrukciu konektor pred nové výzvy. Rýchlosti prenosu dát najskôr vzrástli do rozsahu stoviek Mb/s a potom rýchlo na niekoľko Gb/s. Inžinieri sa sústredili na vylepšenie geometrie puzdier a navrhovanie usporiadaní kontaktných kolíkov, ktoré by umožnili čo najvyššiu rýchlosť. Pri vysokorýchlostných konektoroch boli diferenciálne páry a usporiadania typu „signál-zem-signál“ (a neskôr varianty ako „zem-signál-signál-zem“) integrované ako súčasť elektrického návrhu konektora, namiesto toho, aby sa uzemnenie považovalo iba za jednoduchú funkciu napájania alebo bezpečnosti.
konektor Zero8 s EMCovým tienenie aj bez neho

Najskoršie formy Abschirmungu siahajú do konca 19. storočia, keď prví telefónni inžinieri zistili, že spletený drôt z lamety znižuje rádiové rušenie na kábloch telefónnych slúchadiel. Použitie dobre navrhnutého kovového tienenie zvyšuje ochranu pred vonkajším rušením signálu a prúdu. Vyššie uvedený príklad znázorňuje nami vyvinutý konektor Zero8 s vysokým profilom a rozstupom 0,8-mm-rozteč); jedinečné obojstranné kontakty ScaleX zaisťujú výnimočnú mechanickú stabilitu a spoľahlivosť kontaktu, zatiaľ čo geometria konektora je optimalizovaná pre prenosové rýchlosti presahujúce 16 Gb/s.
Viac o Zero8
Viac o Zero8
konektor Colibri v štandarde COM-Express

Štandard COM-Express (computer-on-module) bol pôvodne prijatý organizáciou PICMG v roku 2005. Špecifikácia definuje osem rôznych variantov rozloženia pinov, pričom staršie varianty sú dnes už zastarané. Moduly COM-Express spájajú kľúčové funkcie spustiteľného počítača, ako sú napríklad procesor (CPU), grafický procesor, pamäť a štandardné rozhrania. Prvé konektor Colibri s rozstupom 0,5 mm od spoločnosti Ept umožňovali prenosové rýchlosti 8+ a 10+ Gb/s. Dnes nové verzie variantov Colibri s rýchlosťami 16+ a 25+ Gb/s umožňujú bezporuchový prenos dát signálov USB 3.1 Gen2 a PCI-Express 4.0.
Viac o Colibri
Viac o Colibri
Súčasné senzory, siete a internet vecí (IoT)
V robotike sa v súčasnosti využívajú obrovské moderné senzorové siete. Tieto siete nepretržite generujú obrovské množstvá prevádzkových údajov, ktoré je možné vyhodnocovať s cieľom optimalizácie funkčnosti. Nástup internetu vecí (IoT) posunul robotiku ešte ďalej, keďže tieto údaje je teraz možné analyzovať v reálnom čase. Diagnostické informácie, údaje zo spracovania obrazu, zábery z kamier, snímače krútiaceho momentu, snímače priblíženia, snímače sily, lidar, bezpečnostné systémy a mnoho ďalších údajov je možné zaznamenávať a externé vyhodnocovať prostredníctvom analytických platforiem založených na cloude. Aktualizácie softvéru a firmvéru je možné vykonávať bez ľudského zásahu.
Umelá inteligencia, dátová infraštruktúra, edge computing, ako aj autonómna a kolaboratívna robotika budú vyžadovať čoraz väčšiu výmenu spoľahlivých údajov v reálnom čase. Neustále pretrváva dopyt po menších a ľahších spojeniach, rovnako ako potreba efektívneho využitia minimálneho priestoru na doskách s plošnými spojmi.
Umelá inteligencia, dátová infraštruktúra, edge computing, ako aj autonómna a kolaboratívna robotika budú vyžadovať čoraz väčšiu výmenu spoľahlivých údajov v reálnom čase. Neustále pretrváva dopyt po menších a ľahších spojeniach, rovnako ako potreba efektívneho využitia minimálneho priestoru na doskách s plošnými spojmi.
Budúcnosť prepojenia v robotike
Chelsea Finn, docentka na Stanfordovej univerzite a spoluzakladateľka spoločnosti „Physical Intelligence“, hovorila na podujatí Y Combinator Startup School 2026 v San Franciscu o umelej inteligencii a venovala sa pritom rýchlemu pokroku v oblasti fyzickej umelej inteligencie a robotiky. Jej prednáška sa zameriavala na premenu umelej inteligencie: od vývoja obmedzeného prevažne na digitálny svet softvéru a jazykových modelov smerom k fyzickému svetu, v ktorom môže umelá inteligencia interagovať s reálnymi prostrediami a pôsobiť v nich. Potreba hardvérových riešení v spojení so zdokonalením modelov strojového učenia, ktoré dokážu spoločne autonómne fungovať počas dlhých časových úsekov, bude naďalej poháňať rozvoj robotiky.
Neexistuje jednotné riešenie, ktoré by túto transformáciu umožnilo pre všetky robotické systémy. Obrovská rozmanitosť funkcií konektorov pokrýva nespočetné elektrické požiadavky v rámci robotického systému. Moderné robotické systémy budú integrovať širokú škálu možných konektor-Typov, ktoré sa vyznačujú odolnými kontaktnými systémami, jedinečnými zasúvacími mechanizmami, geometriami odolnými voči vibráciám, odolnými materiálmi pre početné zasúvacie cykly (počet cyklov spojenia) a tienením na ochranu vysokorýchlostných signálov pred elektromagnetickým rušením.
konektor možno nezískavajú rovnakú pozornosť médií ako kĺby humanoidných robotov alebo nový softvér, no naďalej zostávajú jednou z tichých, avšak kľúčových technológií stojacich za každou generáciou robotiky a priemyselnej automatizácie. konektor sa skrývajú v pozadí infraštruktúry a zabezpečujú nenápadnú, ale trvalú spoľahlivosť, ktorá vôbec umožňuje využitie nápadnejších pokrokov v robotike. Pokroky v oblasti konektorov a dizajnu hardvéru menia laboratórne kuriozity na bežné automatizačné zariadenia.
Neexistuje jednotné riešenie, ktoré by túto transformáciu umožnilo pre všetky robotické systémy. Obrovská rozmanitosť funkcií konektorov pokrýva nespočetné elektrické požiadavky v rámci robotického systému. Moderné robotické systémy budú integrovať širokú škálu možných konektor-Typov, ktoré sa vyznačujú odolnými kontaktnými systémami, jedinečnými zasúvacími mechanizmami, geometriami odolnými voči vibráciám, odolnými materiálmi pre početné zasúvacie cykly (počet cyklov spojenia) a tienením na ochranu vysokorýchlostných signálov pred elektromagnetickým rušením.
konektor možno nezískavajú rovnakú pozornosť médií ako kĺby humanoidných robotov alebo nový softvér, no naďalej zostávajú jednou z tichých, avšak kľúčových technológií stojacich za každou generáciou robotiky a priemyselnej automatizácie. konektor sa skrývajú v pozadí infraštruktúry a zabezpečujú nenápadnú, ale trvalú spoľahlivosť, ktorá vôbec umožňuje využitie nápadnejších pokrokov v robotike. Pokroky v oblasti konektorov a dizajnu hardvéru menia laboratórne kuriozity na bežné automatizačné zariadenia.

Roboty nepotrebujú len väčšiu inteligenciu. Kladú tiež vyššie nároky na svoje konektory (konektor). Konektory musia byť dostatočne odolné, aby vydržali v prostredí strojov, ale aj dostatočne rýchle na prenos dát. Každá z týchto konštrukcií konektorov využíva inú kontaktnú technológiu, inú rozteč a inú konštrukčná výška (výšku). Napriek týmto rozdielom bol každý z vyššie uvedených konektorov ept integrovaný do robotického systému.

Máte ešte otázky?
V tom prípade nás prosím kontaktujte!
Žiadosť prostredníctvom formulára
+49 (0) 8861 2501 0
sales@ept.de
V tom prípade nás prosím kontaktujte!
Žiadosť prostredníctvom formulára
+49 (0) 8861 2501 0
sales@ept.de
